reklama

Mystérium balenia sa

S balením (sa) to nie je len tak (s balením (niekoho) už vôbec nie, ale to je iná pesnička). Balenie sa, to je veda, umenie všedného dňa. Zobrať, nezobrať, to či ono, malé, ale vyčerpávajúce boje, pochybnosti. Tu sa nehrá o fazuľky Vážený, čo keď mi v ďalekej cudzine bude chýbať čosi nenahraditeľné, napríklad práve moje obľúbené ponožky?!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Chápte, to nie je ako keď sa Vás pýtaju, čo by ste si zobrali na opustený ostrov. Tam máte zväčša zabezpečené životné potreby, navyše Vám z pravidla zatrhnú menovať priateľov, lebo by to nebola sranda. Priatelia sú skrátka jedna kategória. Takže si môžete pohodlne vyberať, či si vezmete knihu a blysnete sa svojim intelektuálnym založením (najlepšie konkrétnu, pri ktorej ľudia robia obdivné a uznanlivé 'Uuuu!!'), alebo čosi rýdzo praktické, nebodaj sa vyberiete pôžitkárskou cestou a lá James Bond, s fľašou dobrého vína či destilátu (čo má čosi do seba).

Pri ozajstnom balení však ide do tuhého. Človek sa musí zamyslieť, hľadat citlivú rovnováhu medzi vecami všednými, ktorých existenciu doteraz úspešne ignoroval, a vecami na ktorých mu ozaj záleží. Takže ozaj sa zíde aj pár teplých ponožiek, hŕba spodného prádla a iné výdobytky civilizácie (napríklad útierka). Všetko je to znásobené nepodloženým ale otravne nástojčivým pocitom, že čokoľvek zabudnete, bude Vám sakramentsky chýbať, repsektíve bude aspoň nesmierne drahé. Napriek dojmom, málo čo je skutočne nenahraditeľné a tyčinky do uší sú asi všade na svete na nižších priečkach cenového rebríčka. Teda aj balenie nás učí márnosti a pomynuteľnosti hmotných statkov. Ake veľkolepé!

Musím sa priznať, že som sa z Veľkého Amsterdamského balenia pomerne pohodlne vyzul. Hovel som totiž v očakávani toho veľkého okamihu odchodu, a neistej zmeny, takže som ho rád prenechal mojej mamine. Ona sa toho zhostila veľmi rada, takže výnimočne to prebehlo v jej réžii s mojim záverečným schválením a nie naopak, ako býva zvykom (inak sa schvaľovaniu v poslednom čase úspešne vyhýbam, ale TOTO by mi neprešlo, predsa len idem, preč na pol roka). Výsledok bol devastujúci: batoh, náplecná taška, space bag (úžasný vynález, rodina bola uchvátená kompresným pomerom), plus nejaké tie príručné maličkosti a samozrejme medvedík (aby videla kade pôjdeme).

Bol som v šoku. Žil som v presvedčení, že som skromný jedinec a stačí mi málo. A teraz toto, tri tašky. Racionálny argument znel: "ideš von na 5 mesiacov, vrátane zimných, a škoda kupovať oblečenie". Teda to je môj argument, aby bolo jasné. Ale také nechutné množstvo šatstva! Ja totiž obliekanie vôbec neriešim, beriem tričko, nohavice a idem, a moje módne zásady sa dajú stručne zhrnúť do vety "Žiadna ružová". Neveriacky som sa chodil pozerať do obývačky, kde tá paráda stála, prezentoval som plány na riešenie situácie. Skresal som to asi o 4 košele, ako do slona šťuchať špáratkom. Do konca som na mamu zdvihol hlas, lebo sa to proste MUSÍ dať skresať o tašku (čo ma samozrejme mrzí).

No a teraz si tu spokojne sedím v Amsterdame, zmierený so svojou kôpkou oblečenia. Som rád, že ju tu mám, periem si ju tak každé dva týždne, a vravím si, že mi to rozhodne stojí za to pohodlie. Stále obdivujem dobrudruhov, čo cestujú s dvoma tričkami okolo sveta, a kamaráta ktorý priletel so 17 kilami batožiny, kvôli nízkonákladovej leteckej spoločnosti. Chcel by som byť jedným z nich, ale držím sa pocitu istoty. Stále som nechal doma pomerne plné skryne šatstva, takže táto cesta ma naučila, že k životu potrebujem o mnoho menej než mám. A stále sa to dá značne skresať. To by sa všetci Popolvári, Janko Hraškovia a iný vandrovníci čudovali, ako sa dnes cestuje. Žiadne mamkine koláče a hajde do sveta! Ty brďo, sme na tom vlastne lepšie, ako v rozprávke!

Mimochodom, teraz ani neviem, čo by som si zobral na ten ostrov:-)

P.S.: Ak sa chystáte na intrák v Holandsku, či inde, zíde sa Vám napríklad internetový kábel, a tiež hŕba pasových fotiek. Samozrejme, zásobený spolubývajúci je výhra v lotérii. Dosť ma prekvapilo chabé uplatnenie otvárača na konzervy v týchto končinách.

P.P.S.: K spolubývajúcemu nabehla na týždeň priateľka. S tromi kabelkami: čiernou, červenou, a bielou (Amsterdaaam, Amsterrddaaaaam!!! (farby mesta)). Takže si prídem zrazu ako celkom 'normálny' človek. Mimochodom veľmi milé dievča, napriek baliacim preferenciám.



Štefan Konečný

Štefan Konečný

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ja to vzdávam, neviem sa nepateticky vystihnúť. Až to príde dám vedieť... Zoznam autorových rubrík:  Amsterdamské všednostiPsst!... Tajné sny a túžbySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu