reklama

Jazykove roztopaše

Letel som späť do Ams, známa trasa Schwechat – Schiphol. Nervydrásajúci finiš, tentokrát smerom k Schwechatu, vytúžený checkinový limit, čas odletu 18:55. Pri samotnom checkine zisťujem, že v skutočnosti 18:45. Idiot!! Ako môže byť niekto taký sprostý!! Správny čas na zrelú a úprimnú sebakritiku. Ešteže let meškal, inak by som prišiel o príjemnú jazykovú skúsenosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Letel som späť do Ams, známa trasa Schwechat – Schiphol. Nervydrásajúci finiš, tentokrát smerom k Schwechatu, vytúžený checkinový limit, čas odletu 18:55. Pri samotnom checkine zisťujem, že v skutočnosti 18:45. Idiot!! Ako môže byť niekto taký sprostý!! Správny čas na zrelú a úprimnú sebakritiku. Ešteže let meškal, inak by som prišiel o príjemnú jazykovú skúsenosť.

Krížom cez uličku, za mno, sedeli dve milé slečny. Bavili sa medzi sebou jazykom ktorý zamestnával moju myseľ celý let. Najprv som si myslel, že by to mohla byť slovenčina. Zachytával som nejaké známo znejúce slovíčka, koniec koncov letelo sa predsa z Viedne. Dievčence to boli pekné, neprešminkované, oblečené jednoducho pekne a pohodlné. Súce do koča i do voza. Ony boli tiché a unavené, rozkošne nehanebne zívali a ich slová sa strácali v hukote lietadla. Zaujímavé.

Po nejakej dobe som slovenčinu odpísal, večná škoda, vyzerali ako študentky, bolo by príjemné pokecať v rodnej reči. Jazyk to bol prirodzený a príjemný. A stále neznámy. Zvláštne, našinec má v globalizovanom svete značný prehľad ,čo sa jazykov týka. Neomylne spozná angličtinu, nemčinu, rozpozná slovanské aj orientálne jazyky, tuší ako znie taliančina, francúzština, španielčina i škandinávske jazyky. Pobaltie si možno zatiaľ hovie v jazykov anonymite, ale taká keltské jazyky by asi identifikácia nevyhli. Ktovie kde sa v nás tá znalosť berie... Stále tápam.

Keď nastal časť opustiť let, spýtam sa jednej z holubičiek na pôvod a jazyk (mimochodom nabližšie počkať s oslovením k batožinovému pásu, bo vystupovanie z lietadla plynulosti konverzácie práve nepomáha). Pery sa uložia v pohodlnej póze jemného zdvorilého úsmevu, a pomôžu na svet TOMU SLOVU. „Portugííííz“. V hlave sa vynorí spolužiak Pedro s úsmevom a briadkou (a ako to píšem spomienka na moje prvé lacné portské a šialený portugalský prípitkový popevok).

Rozhodne by sa do jazykového arzenálu hodil nejaký ten románsky jazyk (s tichou nádejou, že sa budem chytať aj pri ostatných členoch jazykovej rodiny).Pokúšal som chvíľu šťastie s francúzštinou no žiadna sláva. Ale vyvolal som značnú skepsu u jedného frankofónneho turistu bažiaceho po coffeeshope. Moje „Je ne parle pa francaise“ mu znelo príliš francúzsky. Obrovskou prednosťou francúzštiny by bol roznežnievací efekt na dievčenské pohľady, ak vôbec existuje. Ťažko povedať či to zaberá, okrem toho najkrajšie kvietky Metodky tak či tak hlaholia nedostižnou francúzštinou.

Španielčina by bola jasnejšia voľba, dláždi cestu do Compostely a Latinská Amerika jej leží pri nohách. Ale keď portugalčina znie tak sladko. Aj keď, Angola tiež neznie zle, hrá sa tam napríklad najbližší Africký Pohár Národov (snáď už majú občiansku vojnu za sebou). A Brazília, ktovie ako je to s Mozambikom. No a keby boli všetky Portugalky také zlaté hmmm, motivácia ako hrom!

Háčik je v tom, že aj mojej angličtine chýba hodný kus k uhladenému prejavu (a teda má prioritu). Žiadne ručičky a nožičky sa nekonajú, len drobné prestávky v reči, nešikovné synonymá ktoré na um prišli skôr a občas opisné zachádzky. To je dôvod prečo som som holandčine ešte neublíži, ale hoši na wu shu už tlačia na to aby som s nimi hovoril nederlands. Najprv som bol pobúrený, konieckoncov začínali sme medzinárodne, ale už Amíci i Švéd odpadli. A veď majú pravdu, Holaňdania sú takí prívetíví a priateľskí, zaslúžia si odo mňa viac ako trekken, duwen a lekkere weib (to som nikdy nepoužil, a je za tým vcelku nevinná story).

Konieckoncov, nemálo dlžím aj rodnej slovenčine. Keďže som z Bratislavy s krásnym ľ neviem poriadne naložiť, a ani „Ľaľa Paľo, teľa ti je v ďatelina“ nie je v mojom podaní to pravé. O zabudnutých dĺžňoch a ypsilonoch v prestrojení za i nehovoriac. Človeku príde ľúto učiť sa vlastný jazyk, keď vám to už v ňom celkom ide. Slovenčina je skrátka krásna. Ťažký kanón „Najneobhospodarovateľnejšími“ vyvolal počas slovenského večera opodstatnený obdiv a úžas. I keď význam nič moc. Ešte keby som vedel aký záškodníci my naliezli do slovíčka v českej kapusty. Ako sú milý, príjemný a užitočný, ale patrilo by sa mať po ruke aspoň slovenský ekvivalent.

S portugalčinou alebo holandčinou snáď pomôže <a href="http://www.italki.com/">Italki</a>, keď chýba železná vôľa. Nenáročný koníček s príjemným vyústením. Nežnôstkam nech kraľuje slovenčina. Na pôvabnú inozemkyňu snáď zapôsobi eroticky exoticky. Treba overiť v praxi:-).

P.S.: Na niektorom z britských Channel Islands hľadajú dobrovolníkov, aby ich naučili miestny jazyk a zachránili ho pred vyhynutím. To je pekná exkluzivita, vedieť také čosi, no nie?

Štefan Konečný

Štefan Konečný

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ja to vzdávam, neviem sa nepateticky vystihnúť. Až to príde dám vedieť... Zoznam autorových rubrík:  Amsterdamské všednostiPsst!... Tajné sny a túžbySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu