Štefan Konečný
V stave zaľúbenia
Dnešok som prežil zaľúbený. Prekvapivo v tom nebola dievčiná, ale Boh. Len tak, z ničoho nič. Trošku nezvyčajné, ale veľmi, veľmi krásne. Aaaaach joo;-)
ja to vzdávam, neviem sa nepateticky vystihnúť. Až to príde dám vedieť... Zoznam autorových rubrík: Amsterdamské všednosti, Psst!... Tajné sny a túžby, Súkromné, Nezaradené
Dnešok som prežil zaľúbený. Prekvapivo v tom nebola dievčiná, ale Boh. Len tak, z ničoho nič. Trošku nezvyčajné, ale veľmi, veľmi krásne. Aaaaach joo;-)
Letel som späť do Ams, známa trasa Schwechat – Schiphol. Nervydrásajúci finiš, tentokrát smerom k Schwechatu, vytúžený checkinový limit, čas odletu 18:55. Pri samotnom checkine zisťujem, že v skutočnosti 18:45. Idiot!! Ako môže byť niekto taký sprostý!! Správny čas na zrelú a úprimnú sebakritiku. Ešteže let meškal, inak by som prišiel o príjemnú jazykovú skúsenosť.
Odišiel. Včera tu ešte bol, a dnes už nie je. Je to zvláštny pocit. Nerpíjemný. Otras každodennou istotou, že viem čo bude zajtra. Nikto neumrel. G. len odišiel domov.
Áno, je to tak, mám skryté túžby. Táto je asi najväčsia. Sníval som aj o princeznej, ale to by som aj ja musel byť princom. Pretože taká princezná si nič iné nezaslúži. A ja akosi nie som taký veľmi dôstojný typ. Ale o svojho macíka by som sa postarať vedel!
Poberal som sa k svojmu nákupu. Ešte zamknúť bicykel, aj na druhý zámok, holandská nevyhnutnosť:-). Cestou do supermarketu som zbadal muža, osamelého a ošumelého, jedol si svoj chlieb a hádzal omrvinky holubom. Dokonca som si pomyslel, aké milé, ako s vie v núdzi podeliť. Keď som odchádzal s nákupom, ten istý muž ležal bezvládne na zemi. V takýchto chvíľach vždy zneistiem...
S balením (sa) to nie je len tak (s balením (niekoho) už vôbec nie, ale to je iná pesnička). Balenie sa, to je veda, umenie všedného dňa. Zobrať, nezobrať, to či ono, malé, ale vyčerpávajúce boje, pochybnosti. Tu sa nehrá o fazuľky Vážený, čo keď mi v ďalekej cudzine bude chýbať čosi nenahraditeľné, napríklad práve moje obľúbené ponožky?!